Králik
Králik domáci je domestikovaná forma európskeho králika divého (Oryctolagus cuniculus). Chová sa ako úžitkové zviera na mäso a kožušinu alebo ako domáci spoločník.
Králiky sa na rozdiel od zajacov rodia bez kožušiny a so zlepenými očkami. Zatiaľ čo malé zajace vychádzajú z brlohu už ako 2 až 3 dňové, králiky ostávajú až 2 týždne v nore.
Sfarbenie králikov je veľmi rozmanité. Môžu byť biele, hnedé, čierne, sivé, ryšavé, pieskové alebo strakaté.
Niektoré plemená králikov, najmä tých výstavných, sú veľmi cenné. Čistokrvné plemená majú hodnotu až 10 000 korún. Známym druhom je veľký anglický strakáč. Na chrbte má charakteristickú čierno - bielu kresbu a na ľavom líci má okrúhlu čiernu škvrnku.
Králiky sa podľa veľkosti rozdeľujú na minikráliky, malé plemená, stredné plemená a veľké alebo obrie plemená. Minikráliky sú vhodné aj na bytový chov, zatiaľ čo obrie plemená sa chovajú výlučne pre mäso a kožušinu.
Králiky sa dožívajú 5 až 10 rokov. Avšak mnohé zomierajú omnoho mladšie na mor - prenosnú infekčnú chorobu šíriacu sa povetrím, schopnú rýchlo usmrtiť veľké populácie králikov naraz. Proti moru sa dá očkovať, no očkovanie nie je veľmi spoľahlivé, lebo každý rok vznikajú nové typy morov, na ktoré už staré očkovacie protilátky nestačia.
Pôvod králikov
Mnohí si v súčasnosti už vôbec nevieme predstaviť, že by králiky nepatrili medzi našich domácich miláčikov, aj napriek tomu, že ich domestikácia prebehla relatívne pozde. Dnes sa vyskytuje nepretržité množstvo plemien, rôznych veľkostí, farieb..
Pôvod: Výskyt európskych králikov divých bol pôvodne v oblastiach Pyrenejského ostrova. Postupne sa od staroveku až do súčasnosti šíril prirodzeným spôsobom ďalej po Európe. Rimania priniesli divé králiky zo Španielska do Talianska, kde boli chovaní a rozmnožovaní v takzvaných „ leporáriách“. V strednej E. si získal chov a pestovanie domácich králikov veľký význam až v roku 1870.
Život divých králikov: Králiky divé žijú vo väčších skupinách, tzv. kolóniách, preto sa zaraďujú medzi spoločenské zvieratá. Zdržujú sa zväčša na jednom mieste, kde si budujú rozvetvený systém nôr. Každý králik má svoju vlastnú noru. Život v králičej kolónií má prísnu hierarchickú štruktúru a vzájomné vzťahy sa riadia komplexným systémom sociálneho chovania. Králiky sú často považované za hlodavce. Dôvodom sú pravdepodobne ich neustále dorastajúce zuby. I napriek tomu zo zoologického hľadiska králiky k hlodavcom nepatria.
Zmyslové vnímanie
Sluch: Králiky vďaka dlhým lievikovitým ušiam veľmi dobre počujú až v rozsahu 360 ° a môžu zaznamenať aj ty najtichšie zvuky. Králiky-barany majú kvôli zveseným ušiam sluchové schopnosti o niečo menšie.
Čuch: Králičí ňufák obsahuje 100 miliónov čuchových buniek, nozdry králika sú pohyblivé. Čuch je veľmi dôležitý najmä pre značkovanie revíru a pre komunikáciu viacerých králikov. Zrak majú králiky nasadený po stranách hlavy, čo zabezpečuje široké zorné pole. Pokusy preukázali, že králiky sú schopné rozlišovať zelenú a červenú farbu, iné farby nerozlišujú. Veľmi dobre však vidia v šeru.
Hmat: ďalším veľmi dôležitým zmyslom je pre králiky aj hmat. Hmatové fúzy tzv. vibrisy sú rozmiestnené a viditeľné najmä okolo papuľky a ňufáka. Práve vďaka ním sa dokáže králik orientovať.
Chuť: králiky majú veľmi dobre vyvinutú chuť dokonca až niekoľko krát lepšie ako ostatné živočíchy. Dokážu rozlišovať 4 základné chute- sladkú, kyslú, horkú, slanú tak isto ako ľudia. Horká chuť im ale vôbec neprekáža ba naopak na púpave si veľmi radi pochutnajú.
Králik divý
Králik divý (Oryctolagus cuniculus) dosahuje dĺžku 36-44 cm, chvost 4-8 cm. Ušnice sú bez koncovej čiernej škvrny. Oči sú tmavé. Zadné nohy sú len o niečo dlhšie ako predné. Na rozdiel od zajaca žije v kolóniách a hrabe si hlboké nory. Má vysoké rozmnožovacie schopnosti. V lete tvoria hlavnú zložku potravy trávy a byliny, v zime semená, korienky, steblá suchých tráv a mladé výhonky drevín. Spôsobuje škody na lesných a poľných kultúrach. Uprednostňuje teplé výslnné stráne a svetlé okraje lesov. Má veľmi silné nohy vďaka ktorým dokáže veľmi rýchlo bežať
Králik domáci
Králik domáci vznikol domestikáciou z králika divého. V súčastnosti je vyšľachtených mnoho okrasných a užítkových plemien. Králiky sa chovajú ako domáci miláčikovia, ale aj úžitkové zvieratá. Telo králika je pokryté srsťou. Srsť sa dva razy do roka mení – králik pĺzne. Srsť pomáha udržať stálu teplotu tela, vytvára sfarbenie, dáva typický tvar. Králiky a zajace patria k dvojzubcom. Za dvoma veľkými hornými hryzákmi majú pár menších hryzákov. Králiky majú hlodavé zuby, no nepatria medzi hlodavce. Zuby im dorastajú a králik si ich obrusuje potravou. Mláďatá môžu mať aj trikrát do roka. Ich počet môže byť 6-12. Po narodení sú holé a slepé. Sú odkázané na materské mlieko. Samica ich takto kŕmi 6 týždňov, čo je doba, kedy sa môžu odstaviť. Malé zajace sa narozdiel od králikov rodia so srsťou a vidia. Malé králiky sa rodia slepé a holé. Veľké ušnice zabezpečujú králikom vynikajúci sluch. Dlhé zadné nohy zaisťujú dosiahnutie vysokých rýchlostí behu - až 55 km/h. Chvosty majú malé a zaoblené.
Plemená:
Lev- "lvíček"
Srsť: Tento králik patrí k zakrslým králikom, maximálne tak k malým plemenám. Na celom tele má úplne normálnu srsť, len na častiach hlavy, na šiji a čiastočne aj na chrbte aj hrudi má dlhšie a strapatejšie chlpy.
Zvláštnosť: Levy niesú uznaným plemenom. V belgicku dnes žije veľký belgický fúzatý králik, ktorý má rovnaký druh srsti a dnes mu hrozí vyhynutie.
Zakrslý králik japonský modrý
Kresba: Tento králik sa podobá rozdelením farieb plemenu japonských králikov, u ktorých sú charakteristické čierne, žlté až červené od seba ohraničené škrvny, rozmiestnené po celom tele. Farby sú svetlé, teda modré a krémové partie.
Zakrslý angorský králik
Srsť: Tieto králiky sa dnes chovajú v stále väčšom počte farieb. Časti tela s kratšími chlpmi-hlava, uši (okrem okrem štetiniek na špičkách uší), labky a chvost-majú väčšinou tmavšie sfarbenie než zbytok tela.
Zvláštnosť: pravých "angorákov" ide rozoznať podľa štetiniek na ušiach-niesu u nich veľmi výrazné.
ŠPECIÁL- plemeno BARAN
Kedže ja mám doma toto krásne plemeno, rozhodla som sa sem o ňom niečo spísať.
Okrem mnohých plemien králikov so vzpriamenými ušami, existujú aj plemená a varianty králikov s ušami, ktoré majú nadol-zvesenými. Tieto králiky sa nazývajú barany. Tieto uši sú výrazne dlhšie ako uši klasických králikov a na vrcholku hlavy sú spojené tzv. korunkou. Delia sa na skupiny:
zakrslé barany, malé barany, stredné barany a veľké barany. Hmotnosť zakrslých baranov sa pohybuje od 1,5 kg -2,5 kg. Malé barany (ako je aj môj Ňufko) mávajú približne hmotnosť od 2-3,5 kg. Rozpetie ich uší je približne 30-36 cm. Medzi malé plemená baranov patria aj strakáče.
Stredné barany mávajú hmotnosť od 3,5 kg pričom anglický baran, ktorý sa zaraďuje tiež medzi stredné plemená môže mať aj okolo 5 kg.
Medzi veľké barany patrí aj veľmi známe plemeno francúzsky baran, ktoré máva hmotnosť minimálne 5 kg. Toto plemeno má rozpetie uší okolo 40-42 cm.
Povahovo by sa dali charakterizovať podľa mojej skúsenosti a názoru ako kľudný, vegeťácky, inteligentný (hodnotím podľa môjho ušiaka) , maznavý a vzhľadovo veľmi krásny a roztomilý.
ZDROJ-kniha Zakrslý králik-F.D.Altmann, špeciál o baranoch-moja tvorba